[facebook]
Každý je svojím spôsobom je pripútaný práve k tomu od čoho očakáva nejaké naplnenie svojich priorít túžob, predstáv, ideí. Tam smerujeme našu pozornosť a vytvárame pripútanosť, aby sme dosiahli očakávané osvieženie, keď sa daná vec splní, alebo si ju kúpime. Aby sme lepšie cítili vlastnú existenciu.
Sedím v kaviarni. Pozorujem zamilovaný párik, myslím, že to je klasika, každý hľadí do telefónu, pravdepodobne odosiela vyexcitované emotikony zatiaľ čo tvár je v pokerface móde. Fyzicky vedľa seba, no myšlienkami svetelné roky vzdialení,možno aj pri lajkoch za spoločnú foto 🙂 a keby sa človek opýtal na nejaký detail čo sa v okolí stal, alebo ako osoba vyzerala, nie som si istá či by prišla dostačujúca odpoveď. A tento scenár by sa dnes dal aplikovať na nespočetné množstvo prípadov, situácií, a nielen s mobilom. Potom sa sama seba pýtam, čo spôsobuje tento stav? Nebavme sa len o závislosti na mobile, handrách atď. Robíme to do určitej miery každý z nás. Poďme viac do hĺbky…
Nie k mobilu sme pripútaní, ale k tomu čo skrze neho robíme. A je to v spoločnosti hodnota, mať veľa lajkov, priateľov, potom vyššia úroveň-zážitkov ktoré sa rovnajú prestíži,atď… ale aj za tým je hlbšia energetická pravda. Potrebujeme pozornosť=energiu.
Chcem byť manipulovaný, alebo si aj vytvoriť malý prázdny priestor, ktorý sa dokáže pozerať na vec s odstupom, alebo nadhľadom a zareagovať nielen pod vplyvom emócii? To už nie je také ľahké ako knihy tvrdia, nie ?
Myseľ si myslí, že je slobodná a silná, ale akonáhle je jej zobrané to, čo si očakáva že má isté a garantované, začne plakať ako malé dieťa, i keď to najavo nemusí dať,resp. vytvárať rôzne myšlienky,kt. sa reflektujú v emocionálnych stavoch, a tie majú okamžitý vplyv na chemické reakcie v tele.
Bola by naivita myslieť si, že upieranie pozornosti a pripútavanie sa na rôzne jedovaté myšlienky, a z toho vyplývajúce stavy ako hnev, strach, závisť, žiarlivosť, panika a pod. nevytvárajú v tele jedovatý „ elixír“.
Roky sme naučení tvoriť si hororové filmy o našej budúcnosti. Najväčšia irónia je, že na tom nezarábame a jediný divák sme my. Nestačilo už ? Čo tak si dať experiment aspoň jediný deň a vytvoriť komédiu alebo love story?
Buď proste šťastný..Ale ako?Mnohé knihy, ktoré poukazujú na toto„osvietenie“,pokoj mysle,alebo typu buď proste šťastný tu a teraz“ sú často len komerčné ťahy určené na zárobok. Čím viac rozširujeme obzory pochopením a vyskladaním informácií a skúseností, ktoré sme nazbierali, tým viac sme schopní spraviť a uviesť poznatky do praxe, nielen odriekať mantry úspešnosti z The Secret a 1000 pod.Potešilo by ma ak by ma niekto, kto závratne zbohatol pomocou tejto knižky kontaktoval.:). Keby užitočné informácie ležali pred nami len tak v knihách, neboli by sme už všetci pokojní, šťastní a osvietení?:) V skutočnosti to vyžaduje hlboký zásah do vnútra a vôľa sa prebudovať, skrz ego. Aj keď to my, žijúci rýchlo, tu a teraz neradi počujeme. Ľudia chcú všetko hneď a zaraz. Keď to nemajú hneď, nechcú to, načo mi to bude neskôr ?Načo mi bude vnútorná stabilita,alebo know-how o kt. sa môžem oprieť ak ma aj najbližšia osoba opustí alebo nepochopí? Na veľa. Mnohí si ani dokonca života nevynesieme na svetlo svoje najtemnejšie vlastnosti aby sme na nich popracovali. Pritom ich prirodzene máme každý.
Človek má neobmedzené schopnosti, nech sú vonkajšie okolnosti alebo jeho povaha akákoľvek, všetko má riešenie a môže sa vyriešiť. Človek ochromený určitou udalosťou by sa nemal (prípadne iného) len obviňovať,že nevie zlepšiť okolnosti. No nie je jednoduché vyjsť von zo začarovaného kruhu myšlienok na ktoré sme roky zvyknutí.
Limity siahajú len potiaľ, pokiaľ myseľ chápe. Opakujem, limity siahajú len potiaľ, pokiaľ myseľ chápe..Niekedy sa stávajú veci, ktoré ľudia považujú za zázrak (boží?) Nie. Dovolím si tvrdiť, že všetko je vysvetliteľné.
Keď rozšírime našu logiku, pochopíme opäť nové veci.Endless story. Keby niekto prišiel do minulosti s mobilom a zavolal na druhý koniec sveta považovali by ho za Boha. Takisto je to aj teraz, evolúcia vedomia vždy ide len vpred a je to len o rozširovaní chápania. To myseľ oslobodzuje. Najhlbším zdrojom jej nepokoja je vždy len nevedomosť.
Pretože nemá žiadnu formu či substanciu,rozsah jej pokoja je neobmedzený a priamoúmerne rastie s pochopením súvislostí na čo ste naviazaní a prečo, všetko čím ste boli obmedzovaní a mysleli, že za túto bariéru sa jednoducho ísť nedá lebo: jednoducho taký som, mal som takýto osud a smolu,neviem to zmeniť a blabla..
Návykom nepokojnej mysle je neustále premýšľanie, a pripútavanie k autopilotným myšlienkam ktoré sa nabaľujú ako snehová guľa,ochromená strachom čo by sa stalo vtedy a vtedy,a keby veci, ku ktorým je pripútaná stratila. Či už je to človek,myšlienkový pochod a vzorec, ktorý človek udržiaval pri živote dlhú dobu,alebo materiálne veci, ktoré ho uisťujú v tom, že je dostatočne dobrý. Samozrejme,je to prirodzené, žijeme v materiálnej dobe,kedy spoločnosť určuje čo je „správne“ a v merítku ,a kto to nerobí je často „out“.Napájame sa na všetko a všade. Mladú (nie vekovo), netrénovanú myseľ dokáže zmanipulovať okolie a žiarivé veci jednoducho..Návyk neustáleho myslenia so skákavými frekvenciami, nasledovanie každej myšlienky ktoré rozbíjajú sústredenosť(a tá je tak podstatná pri kazdej činnosti!) a pozornosť je tak silný, že myseľ jednoducho udržiava s vecami prepojenie. Vecí okolo nás je toľko ! Ach mobil! Tu a tam… Ak niečo počujete, myseľ sa napája na zvuk. Ak niečo cítite alebo vidíte, v tom okamihu je tam myseľ. Je zaplavená kontaktmi. Bez prestávky.
Pripútanosť k človeku ? Myslíme si, ako niekoho milujeme, ako preňho veľa robíme a čo je to bezpodmienečná láska. Ale keby si ten človek vybral nejakú preňho vhodnejšiu možnosť ako nás, alebo to,čo chceme- trpíme, a „láska“ sa obráti v momente na nenávisť. Príklad- partner, alebo dieťa. Matka alebo partner si myslí, že sa stará o danú osobu, ale pritom sa stará vlastne sám o seba. Keby nám táto osoba bola odopretá z určitých hlbších súvislostí, alebo dôvodov, sme v koncoch, prípadne začneme o sebe pochybovať a do tela sa nám dostáva psychosomatický kokteil v podobe jedovatých myšlienok.(Obličky- strach, atď. dalo by sa o tom na dlho.) Je to ako keby nám niekto vzal drogu. A takisto to ide v rozličných odtieňoch a úrovniach nielen s ľuďmi a vzťahmi, ale aj vecami, majetkom, činnostiami.
Niekto si zakladá na športe, je perfektný atlét. Áno, to je perfektné. Ale čo ak si zničí nohu a dokonca života nebude môcť nič robiť ? Je jasné, že to signifikantne naruší jeho sebavedomie. Je to však prirodzené. Nekážem, ani nemudrujem. Uvažujem. Myslím že je potrebné mať hlbšie korene a stabilitu ako len na nejakej schopnosti, alebo osobe,lebo to všetko je prchavé a môže nás opustiť. Ale vedomie nie je.
Nekončiaca závislosť k matériám ?Mať stále viac handier, lepšie auto, no nič nevie ten neskrotný smäd uhasiť..Som si istá, že to poznáme do bodky každý. Nie je to vlastne pripútanosť k hodnotám ?Keď je pre nás veľmi dôležité sa dobre obliecť potom pozornosť smeruje k handrám, tým pádom majú pre nás obrovskú hodnotu sociálne vzťahy a pozornosť ostatných (Och bože, zapôsobila som na toho čáva?) -myseľ je pripútaná pozornosťou týmto smerom,potrebou hocijakej sociálnej podpory, a tak nevie byť sama sebe zdrojom.
- Ľudia všeobecne očakávajú a častokrát je to pasívne očakávanie, ku ktorému sa pripútame a potom sme buď natešení, že sa to splnilo alebo sklamaní že to nevyšlo. Podvedome to stále pozorujeme, k tomu vytvárame energetické vlákno. Je to ako vlastné dieťa do ktorého sme vložili energiu a očakávame že nás spätne naplní. Prečo často cítime, že sme ako vycucaní z energie? Pretože sme do seba nahodili toľko očakávaní a sľubov, a musíme ich živiť.
-
Možno si naložiť na plecia trocha menej, ale dotiahnuť tie veci do konca, začať jednoduchými vecami, ktoré splníme. A ak sa nepodarilo ? Nevadí. Šup, odznova. Prebudovať sa bez ostychu. A porozmýšľať, či je sebadôvera dostatočná, Či by sme sa cítili rovnako silní a hodnotní aj keby nám bola naša „hračka“ odopretá. Keď začne byť aspoň trochu slobodná,keď prebehne aspoň pársekundová chvíľka vedomého prerušenia tej lavíny, je to prvý krok k jej využívanie na to,čo chceme. Ale neudeje sa to za noc. Je to dobrý sluha. Ale zlý pán. To sú prvé simple steps k mini- oslobodeniu ( nie otvoreniu tridsiateho piateho oka a dovedenie do raja)
„Buď vo svete ako lotosový kvet. Plávaj na ňom, dotýkaj sa ho, ale nenechaj aby sa voda dostala dovnútra a ponorila ho“
Swami Saraswati
