Tri Koruny, Tri Trusty..

Cestui Que Vie Trust – kompletna kradez prav a slobod ludi, globalne.. a zaroven GIGA PODVOD.

TROJITA KORUNA TIARA – PAPEZSKA, znamena tieto 3 TRUSTY !!!

wow.. takze mame 3 trusty.. ktore sa tahaju do davnej doby..

UKRADLI LUDOM – Zem Telo Dušu – 3 trusty, 3 kroky! prehnite ovladane bytosti, v Anglicku zacali – 1540..

Prvotne zaklady 1302.. Celkovo sa to taha uz od Sumeru..

(ze preco je/bol vatikan najbohatsi na svete.. nuz ked ukradnete podu, tak tak sa to stalo..)

Venetians created the popes..

/via Mary Bartholomay/

volne PREKLADY, translator:

Kánon 2036

Cestui Que Vie Trust, známy aj pod niekoľkými ďalšími pseudonymami, ako napríklad „Term of Life or Years“ alebo „Pur Autre Vie“ alebo „Fide Commissary Trust“ alebo „Foreign Situs Trust“ alebo „Secret Trust“, je pseudotvorba trustu, ktorá bola prvýkrát vytvorená v 16. storočí za vlády Henricha VIII. v Anglicku na základe jedného alebo viacerých predpokladov, vrátane (ale nie výlučne) jednej alebo viacerých osôb, ktoré sa považujú za poručníkov, nemluvňatá, idiotov, stratené alebo opustené na „mori“, a preto sa po siedmich (7) rokoch považujú za „mŕtve“. V neskorších zákonoch boli pridané ďalšie predpoklady, na základe ktorých možno takýto trust „legálne“ založiť, a to vrátane konkurzu, nespôsobilosti, hypoték a súkromných spoločností.

Kánon 2037

Z hľadiska dôkaznej histórie vzniku Cestui Que Vie Trusts:
(i) Prvé Cestui Que Vie Trusts vznikli na základe zákona anglického kráľa Henricha VIII. z roku 1540 (32Hen.8 c1) a neskôr boli úplne skorigované, na základe ktorého sa chudobným Angličanom po tom, ako im boli v roku 1535 (27Hen.8 c.28) zhabané všetky domy, majetok a bohatstvo pod „zámienkou“ malých cirkevných majetkov pod 200 libier, udelil sociálny alebo „spoločenský“ prospech Cestui Que Use alebo jednoducho „majetok“, s ktorým mohli žiť, pracovať a odkázať prostredníctvom písomného závetu, a

(ii) v roku 1666 Westminster a vládnuce triedy prijali neslávne známy „Proof of Life Act“, nazývaný aj Cestui Que Vie Act (19Car.2 c.6), podľa ktorého chudobní a zbavení práv, ktorí Westminsteru a súdom „nepreukázali“, že sú nažive, boli odteraz vyhlásení za „mŕtvych zo zákona“, a teda stratení, opustení a ich majetok sa mal spravovať v ich neprítomnosti. Tento vrcholne morálne odporný zákon, ktorý je v platnosti dodnes, stojí pri zrode Mundi a neslávne známych okultných rituálov britských súdov pri nosení čiernych rúch a iných príslušenstiev pri uctievaní „mŕtvych“ a

(iii) V roku 1707 Westminster za vlády kráľovnej Anny (6. stor. c. 18) rozšíril ustanovenia o „dôkaze života“ a Cestui Que Vie, čím sa rozšírilo používanie takýchto štruktúr v konečnom dôsledku aj na firemné a iné franchisingové účely. Tento podlý, profánny a úplne svätokrádežný čin v priamom rozpore so všetkými formami kresťanskej morálky a právneho štátu zostal základným kameňom globálnej bankovej a finančnej kontroly až do 21. storočia; a

(iv) V roku 1796 sa na Estates Pur Autre Vie prvýkrát uplatnilo clo kráľa Juraja III (36 Geo.3. c.52 §20) a
(v) v roku 1837 (1 Vict. c.26) a zmeny v povahe závetov, že ak osoba v rámci Estate Pur Autre Vie (Cestui Que Vie) neurobí riadny závet, potom sa takýto majetok pridelí vykonávateľom a správcom.

Kánon 2038

Z hľadiska dôkaznej histórie fungovania a akejkoľvek formy úľavy alebo nápravy spojenej s Cestui Que Vie Trusts, berúc do úvahy všetky štatúty odkazujúce na Cestui Que Vie pred rokom 1540, sú úmyselným podvodom a dôkazom nelegitímnosti Westminsterských štatútov:

(i) „prvý“ zákon, v ktorom sa uvádzajú Cestui Que (Vie) Trusts, je zámerne skrytý pod deklarovanými zákonmi z obdobia vlády kráľa Richarda III. v roku 1483 (1Rich.3 c.1), pričom v tomto zákone (stále platnom) sa uvádza, že všetky prevody a predaje a používanie majetku sú dobré, aj keď kupujúci nemusí vedieť, že je v skutočnosti pod „cestui que use“ (predmetom Cestui Que Vie Trust). Zákon tiež poskytuje nejasnú a náročnú cestu úľavy, že ak je človek plnoletý, nie je maloletý a nie je pod finančným nátlakom, potom je akýkoľvek majetok v rámci Cestui Que Vie Trustu oprávnene jeho na užívanie a
(ii) „druhý“ zákon, ktorý načrtáva Cestui Que (Vie) Trusts, je zámerne skrytý za vlády Henricha 7. v roku 1488 (4Hen.7 c.17) umožňoval lordom, aby akýkoľvek pokus ľudí klasifikovaných ako „wards“ preukázať svoju slobodu urobili zbytočným a aby takíto lordi mohli používať súdne príkazy a iné prostriedky na „donútenie“ takýchto ľudí, aby sa opäť stali poddajnými „wards“ (chudobnými otrokmi). Jediným prostriedkom nápravy podľa tohto zákona bolo, ak ward preukázal plytvanie lorda, pokiaľ ide o majetok (a energiu) zabavený chudobným (nevedomým bielym otrokom), a

(iii) „tretí“ zákon načrtávajúci fungovanie Cestui Que Vie, tentoraz skrytý len ako Estate Pur Autre Vie, bol v roku 1741 podľa 14Geo.2 c.20), podľa ktorého sa ten, kto bol oboznámený so systémom otroctva Cestui Que Vie, mohol vo veku od 18 do 20 rokov usilovať o navrátenie takéhoto majetku podľa Cestui Que Vie a prestať byť otrokom. Ten istý zákon však uzákonil, že po uplynutí 20 rokov už nie je k dispozícii opravný prostriedok na takéto vymáhanie, a to napriek tomu, že existencia Cestui Que Vie Trustu sa popiera a Westminster a banky sa zaprisahali, že budú za každú cenu klamať, brániť, zatajovať existenciu základov globálneho bankového otroctva.

Kánon 2039

Z hľadiska základných prvkov týkajúcich sa Cestui Que Vie Trusts:

(i) Cestui Que (Vie) Trust môže existovať len sedemdesiat (70) rokov, čo je tradične prijímaná „životnosť“ majetku, a
(ii) Príjemca v rámci majetku môže byť buď príjemcom, alebo Cestui Que (Vie) Trust. Ak Beneficient stratí priamy úžitok z akéhokoľvek majetku vyššieho majetku vloženého do Cestui Que (Vie) Trust v jeho mene, nie je „vlastníkom“ Cestui Que (Vie) Trust a je len príjemcom toho, čo sa mu správcovia Cestui Que (Vie) Trust rozhodnú poskytnúť; a

(iii) pôvodným účelom a funkciou Cestui Que (Vie) Trust bolo vytvoriť dočasný majetok v prospech inej osoby, pretože určitá udalosť, stav alebo podmienka im bránila uplatniť si svoj status živých, spôsobilých a prítomných pred príslušným orgánom. Preto akékoľvek tvrdenia, história, stanovy alebo argumenty, ktoré sa odchyľujú od pôvodu a funkcie Cestui Que (Vie) Trust, ako ich vyslovili tieto kánony, sú nepravdivé a automaticky neplatné.

Kánon 2040

Korpus trustu vytvorený Cestui Que (Vie) je známy aj ako majetok z dvoch latinských slov e+statuo, čo doslova znamená „na základe dekrétu, zákona alebo rozsudku“. Keďže však Majetok je držaný v dočasnom, nie trvalom truste, (právnická) osoba ako Beneficient má právo len na ekvitný titul a užívanie Majetku, a nie na právny titul, a teda na vlastníctvo Majetku. Platnú právnu subjektivitu má len korporácia, známa aj ako Body Corporate, Estate and Trust Corpus of a Cestui Que (Vie) Trust.

Kánon 2041

Majetok akéhokoľvek majetku vytvoreného prostredníctvom dočasného (testamentárneho) trustu možno považovať za majetok „Cestui Que Use“ právnickej osoby, aj keď sa na definovanie typu trustu alebo použitia používa iný názov alebo opis. Preto „Cestui Que Use nie je Osoba, ale Právo, a teda forma „majetku“.

Kánon 2042

V roku 1534, pred 1. zákonom o Cestui Que Vie (1540), Henrich VIII. vyhlásil prvý majetok typu Cestui Que Vie zákonom o supremácii, ktorým sa vytvoril Korunný majetok. V roku 1604, teda o sedemdesiat (70) rokov neskôr, anglický kráľ Jakub I. upravil tento majetok ako Korunnú úniu (Union of Crowns). V 18. storočí sa na korunu začalo pozerať ako na spoločnosť. Avšak začiatkom 19. storočia približne od roku 1814 po bankrote spoločnosti (1814/15) , sa z nej stala úplne súkromná korunová korporácia kontrolovaná európskymi súkromnými bankárskymi rodinami.

Kanón 2043

Od roku 1581 existovala druhá séria Cestui Que Vie Estates týkajúca sa majetku „osôb“ a práv, ktoré migrovali do Spojených štátov na správu vrátane:

(i) v roku 1651 Zákon o osídlení Írska 1651-52, ktorý zaviedol pojem „osady“, nepriateľov štátu a obmedzenia pohybu v stavoch „núdze“, a

(ii) v roku 1861 zákon o mimoriadnych právomociach z roku 1861 a

(iii) v roku 1931 zákon o mimoriadnej pomoci a výstavbe 1931-32 a

(iv) v roku 2001 zákon o vlastenectve z roku 2001.

Kánon 2044

Od roku 1591 existuje tretia séria Cestui Que Vie Estates týkajúca sa majetku „duše“ a cirkevných práv, ktoré sa presťahovali do Spojených štátov na správu vrátane:
(i) v roku 1661 zákon o vyrovnaní 1661-62 a
(ii) v roku 1871 zákon o District of Columbia z roku 1871 a
(iii) v roku 1941 zákon o pôžičke z roku 1941.

Kánon 2045

Do roku 1815 a bankrotu Koruny a Bank of England Rothschildovcami sa po prvýkrát Cestui Que Vie Trusts Spojeného kráľovstva stali majetkom umiestneným v súkromných bankách, čím sa fakticky stali „súkromnými trustmi“ alebo „Fide Commissary Trusts“, ktoré spravovali komisári (guardians). Od roku 1835 a zákona o závetoch sa tieto súkromné trusty považovali aj za „tajné trusty“, ktorých existencia sa nemusí zverejňovať.

Kánon 2046

Od roku 1917/18 sa prijatím Zákona o poburovaní a Zákona o obchodovaní s nepriateľom v Spojených štátoch a prostredníctvom Spojeného kráľovstva občania Spoločenstva národov a Spojených štátov stali fakticky „nepriateľmi štátu“ a „cudzincami“, čo následne zmenilo súkromné tajné trusty „Fide Commissary“ na „Foreign Situs“ (súkromné medzinárodné) trusty.

Kánon 2047

V roku 1931 rímsky kult, známy aj ako Vatikán, vytvoril Banku pre medzinárodné zúčtovanie na kontrolu nárokovaného majetku pridružených súkromných centrálnych bánk na celom svete. Po úmyselnom bankrote väčšiny krajín boli súkromné centrálne banky dosadené za správcov a od roku 1933 bol zavedený celosvetový systém Cestui Que Vie/Foreign Situs Trust.

Kánon 2048

Od roku 1933 sa pri narodení dieťaťa v štáte (Estate) podľa nižšieho rímskeho práva vytvárajú tri (3) Cestui Que (Vie) Trusty na základe určitých predpokladov, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby dieťaťu navždy odopreli akékoľvek práva na Nehnuteľný majetok, akékoľvek práva ako slobodnej osobe a akékoľvek práva byť známy ako muž a žena, a nie ako tvor alebo zviera, tým, že si nárokujú a vlastnia jeho Dušu alebo Ducha.

Kánon 2049

Od roku 1933 pri narodení nového dieťaťa Exekútori alebo Správcovia vyššieho majetku dobrovoľne a vedome prevádzajú benefičné práva dieťaťa ako Beneficiára do 1. Cestui Que(Vie) Trust vo forme registračného čísla zápisom mena, čím zároveň vytvárajú Korporatívnu osobu a odopierajú dieťaťu akékoľvek práva ako vlastníka Nehnuteľného majetku.

Kánon 2051

Každý Cestui Que Vie Trust vytvorený od roku 1933 predstavuje jednu z troch korún, ktoré predstavujú tri majetkové nároky rímskeho kultu, a to nehnuteľný majetok, osobný majetok a cirkevný majetok, a odopretie akýchkoľvek práv mužom a ženám, okrem tých, ktorí boli vybraní ako verní členovia spoločnosti a ako vykonávatelia a správcovia.

Kánon 2052

Tri (3) Cestui Que Vie Trusty sú špecifickým odopretím práv na Nehnuteľný majetok, Osobný majetok a Cirkevný majetok pre väčšinu mužov a žien, presne zodpovedá trom formám práva, ktoré má k dispozícii Galla advokátskych súdov. Prvá forma práva je obchodné právo spoločností je účinná z dôvodu 1. Cestui Que Vie Trust. Druhá forma práva je námorné a trustové právo je účinná vďaka 2. Cestui Que Vie Trust. Tretia forma práva je talmudské a rímske kultové právo je účinné z dôvodu 3. Cestui Que Vie Trust of Baptism.

Kánon 2053

Rodný list vydaný podľa rímskeho práva predstavuje modernú obdobu Osvedčení o usadení zo 17. storočia a označuje držiteľa ako chudobného a v skutočnosti rímskeho otroka. Rodný list nemá žiadny priamy vzťah k súkromným tajným fondom kontrolovaným súkromnou bankovou sieťou, ani sa nedá použiť na donútenie správy štátu alebo národa, aby prezradila existenciu týchto tajných fondov.

Kánon 2054

Keďže Cestui Que Vie Trusts sú vytvorené ako súkromné tajné trusty na základe viacerých predpokladov vrátane prebiehajúceho bankrotu niektorých národných majetkov, zostávajú deklarovaným súkromným majetkom bánk rímskeho kultu, a preto sa ich nemožno priamo domáhať ani ich používať.

Kánon 2055

Hoci sa súkromné tajné trusty súkromných centrálnych bánk nemôžu priamo adresovať, stále sú vytvorené na základe určitých právnych predpokladov vrátane nárokovaného vlastníctva mena, tela, mysle a duše detí, mužov a žien. Každý muž a každá žena majú absolútne právo pokarhať a odmietnuť takéto falošné domnienky ako členovia Jedného neba a držitelia vlastného titulu.

Kánon 2056

Vzhľadom na to, že súkromné tajné trusty súkromných centrálnych bánk sú vytvorené na základe falošných domnienok, keď muž alebo žena jasne vyjadria svoj Živý záznam a nárok na svoje vlastné meno, telo, myseľ a dušu, každý takýto trust založený na takýchto falošných domnienkach prestáva mať akýkoľvek majetok.

Kánon 2057

Každý správca alebo exekútor, ktorý odmietne okamžite zrušiť Cestui Que (Vie) Trust po tom, ako osoba preukáže svoj stav a spôsobilosť, je vinný z podvodu a zásadného porušenia svojich fiduciárnych povinností, ktoré si vyžaduje jeho okamžité odvolanie a potrestanie.

Systém otroctva

Či už si to uvedomujeme alebo nie, donedávna sme boli všetci „právne“ dlhovými alebo „pracovnými“ otrokmi, rovnako ako naši rodičia, naši starí rodičia a prastarí rodičia pred nami.
Od roku 1933 sa každé novonarodené dieťa muselo „zaregistrovať“, čím sa vytvorila právnická osoba, čím sa tomuto dieťaťu fakticky odopreli akékoľvek práva vlastníka nehnuteľného majetku.

Akt registrácie dieťaťa ho zmluvne zakotvil ako hnuteľný majetok a záznam o narodení bol podvodným právnym spôsobom, ako prinútiť rodičov, aby dieťa podpísali. Rodný list bol v skutočnosti zmenkou, ktorá sa zmenila na otrocký dlhopis, ktorý sa potom predal súkromnej rezervnej banke, čím sa vlastníctvo dieťaťa fakticky odovzdalo banke.

Zmluva každého nového dieťaťa sa spečatila buď kvapkou krvi, alebo odtlačkom jeho nohy do rodného listu. Tento „podpis“ sa používal na vytvorenie ich celoživotnej hodnoty, ktorú potvrdzovala ich práca a dane a náklady na túto prácu ako monetizovaná mena – to všetko s cieľom udržať ľudí v otroctve počas celého ich života.

Banky boli novodobými vlastníkmi otrokov a ako sa hovorí: „Kto vlastní dlh, vlastní aj ľudí.“ Spôsob, akým nám bol vnucovaný otrokársky systém, znamenal, že aj keď sme nakoniec splatili svoj dom alebo auto, v skutočnosti sme ich nikdy nevlastnili, pretože právo na akékoľvek vlastníctvo nehnuteľností sme stratili pri registrácii nášho narodenia.

Toto bol právny proces od roku 1540 prostredníctvom niečoho, čo sa nazývalo Cestui Que (Vie) Trust, a to bolo stále v platnosti, kým nedávne rozhodnutia UCC nezmenili právne prostredie a neobnovili nevyvrátiteľný fakt, že nikto nemôže vlastniť naše „ja“ alebo vlastniť naše telo.

Systém otroctva zostal tak dlho nedotknutý vďaka vzdelávacím doktrínam, vplyvu našej komunity ako celku a preto, že toľko ľudí akceptovalo a prijalo svoje otroctvo tým, že čakali, že im iní pomôžu alebo im povedia, čo by mali/mohli alebo nemali/nemohli robiť. Vykonávatelia, ako napríklad polícia a súdy, sa postarali o to, aby sme zostali v systéme otroctva, a uväznili nás, ak sme sa rozhodli žiť ako Slobodní jednotlivci.

Zdieľaj ďaľej :)

Author:

Pravdo hľadač, štartér ľudí, informačný nasávač, testovač tela a zdravia, rozvíjač mysle a intelektu, zlepšovač fokusu. Hráč na bicie, cajon, fujaru, hand pan, gitaru. Milovník prírody, záhrad a všetkého živého. TU a TERAZ..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*

code