[facebook]
Krátka indiánska povesť, ktorú mám veľmi rada pôvodne znie :
Starý indián učil svojho vnuka o živote. Povedal mu: „vo vnútri teba sa odohráva zápas medzi dvoma vlkmi.
Jeden je zlý- pozná hnev,závisť,bolesť,ľútosť,chamtivosť,aroganciu,sebaľútosť, vinu,odmietanie,menejcennosť,klamstvá,falošnú pýchu, nadradenosť a ego.
Druhý je dobrý – pozná mier, lásku, nádej, pokoj, skromnosť, milotu, empatiu,láskavosť,štedrosť,pravdu,súcit a vieru.“
„A ktorý vyhrá?“pýta sa vnúčik.
„Ten, ktorého kŕmiš“, odpovedá starý otec.
Porozumela som mu a veľmi sa mi páči hlboký význam ukrytý v tejto poviedke, preto je aj moja obľúbená. Ale život ma naučil už zopár lekcií, a teraz vidím túto poviedku s odlišnými očami. Tu je moje metaforické podanie s následným vysvetlením :
Narodíš sa s dvomi vlkmi, ktorí v tvojom vnútri bojujú o pozíciu a dominanciu, tvoje dve strany vyjadrujúce to, kto si. Prirodzene vieš porovnať a označiť jednu ako „zlú“ obsahujúcu všetok hnev,ego,ľútosť a bolesť. Tak vidíš aj druhú stranu ako „dobrú“, so všetkou svojou láskou, súcitom, nádejou a pokorou. A tak, aby si pomohol tomu dobrému vlkovi, odstavíš na druhú koľaj toho zlého, popierajúc všetky vlastnosti, ktoré ho kŕmia, až kým sa nestane slabý, neschopný bojovať, a doplazí sa konečne do tmavého kúta a umrie. Víťaz, dobrý vlk, je pustený na slobodu, môže divo behať…
Ale to, čo si neuvedomuješ, je spiace monštrum, ktoré si teraz vytvoril popieraním a odrezaním tvojej prirodzenej časti. Myslíš si, že zlý vlk je mŕtvy,ale nemôžeš poraziť tvoje určité prirodzené stránky. To, čo teraz kňučí v kúte je zúfalá, túlavá, bytosť hladujúca po akomkoľvek kúsku „potravy“, ktorá mu príde pod ruku. Už nechce bojovať, chce len zabíjať a párať, aby zaplnil jeho prázdne brucho.
Myslíš si, že si obalamutil svoju zlú stránku, potom jedného dňa niečo malé a zanedbateľné spustí tvoj hnev, a ty ostaneš bez schopnosti jeho kontroly.Potom sám dobre nechápeš, odkiaľ to prišlo.
Prišlo to práve z toho tmavého kúta, z ktorého zlý vlk zachytil tvoj najmenší kúsoček ega, a zaútočil naň so svojimi pazúrmi a zubami, pažravo hltajúc ten malý kúsok koristi.Neuvedomoval si si to, lebo si myslíš, že ten vlk v tebe je mŕtvy, a tak si zabudol na ten kút,z ktorého sa zakrádal, a odsunul si fakt, že by stále v tebe mohol existovať. Myslel si si, že tvoj dobrý vlk vyhral a tým to skončilo.
Ale nemôžeš zničiť svoju podstatu-skôr akceptovať,že ak vlk bude naďalej nenakŕmený a čakajúc na hocijaké sústo, ktoré nevedome príde do jeho blízkosti tak potom môže zaútočiť s divou zúrivosťou.
Tak prečo si stále náchylný na podliehanie nevysvetliteľnému hnevu. Prečo preháňaš reakcie na malé uräžky proti tebe. Prečo cítiš malé bodáky závisti voči ľuďom, a začínaš povoľovať malým klamstvám prejsť cez teba, až kým sa nevytvoria z nich väčšie ? Pokiaľ prehliadame určité emočné reakcie v nás, nesnažíme sa ich pozorovať a prísť na ich podstatu, potom nás môžu prerásť.
My ľudia sme oboje-yin a yang, a bez vnútorného balansu začíname strácať kontrolu. Ak si dobrý vlk už nepamätá prítomnosť toho zlého, ako sa s ním môže popasovať?Ale usudzujem, že tieto pojmy sú nepochopené. Neexistuje dobrý alebo zlý vlk. Sú len dve časti toho, čím sme, ktoré spolupracujú s tým ako to vyjadrujeme, a ktorej dovoľujeme sa prejaviť.
Jeden vlk je ten, ktorý nás drží v kľude a sústredených, s čistou mysľou. Druhý je tá časť, ktorá preberá velenie v časoch stresu, ten čo chce
vyskočiť, trhať konkurenciu v pazúroch a dať svetu vediet, že by sme nemali byť zašliapnutí alebo prehliadaní. Ale väčšina nás sa tejto stránky boja. Nechce mať v mysli to, že vieme byť aj žiarliví, a zaplnení zúrivosťou, egom ktoré vie klamať a nechať nás zožierať sa výčitkami. Ale sme to stále my. Čomu odporujeme, to pretrváva.
Mali by sme sa naučiť akceptovať túto ľudskú stránku, pracovať s našimi vlastnosťami a pozrieť satomuto vlkovi do očí namiesto úteku od neho, ale bežať s ním! Musíme sa od neho učiť- všímať si ako loví a na čom sa kŕmi, čo ho vie naštartovať, a akú korisť najradšej naháňa. Mali by sme vedieť žiť s týmto vlkom v divočine,a pritom sa sami stať divokými,- prežiť plne jeho perspektívu, aby sme ho dokázali plne pochopiť, a tak pochopiť následne sami seba.
Len potom vieme byť pohodlní s našou temnejšou stránkou, ktorej vlastnosti sú hnev,závisť, výčitky, chamtivosť,arogancia,sebaľútosť,lenivosť,vina,pýcha,nadradenosť a samotné ego.
A potom musíme spraviť to isté s našim druhým vlkom, ako si väčšina z nás myslí že rozumie čo je mier,láska,nádej,pokoj,empatia,pokora,viera a pravdivosť,ale dokým nestráviš čas naháňaním a bytím divochom,tak si si všimol bez hlbšieho pochopenia len farbu jeho očí, ktorá sa mení keď sa naštartuje do svojho módu.
Dobro a zlo sú duality, ktoré sme si vytvorili my ľudia, posudzujúc veci z nášho maličkého uhlu pohľadu, pretože naša myseľ nedokáže úplne chápať vo všeobecnosti hlbšie súvislosti, jednotu a dokonalý zmysel toho, čo sa práve deje. Tak je to aj s nami a našou podstatou. Tú zničiť nemôžeš.
Obidvaja vlci sú tebou, a bojujú medzi sebou vďaka chýbajúcemu hlbšiemu pochopeniu. Ty si ten most medzi nimi, vedúci svorky, za ktorým budú obaja bežať bok po boku, loviac,kŕmiac, spiac vedľa seba. Ty musíš byť ten, čo ich oboch akceptuje,a naučí ich byť bratmi. Oni sú tebou, a ty si nimi.
Vlastná ľudská podstata sa nedá poprieť, tak prečo by si to robil a spôsoboval si problémy, ktoré môžu nakoniec prerásť až do tých zdravotných ? Tak nakŕm oboch vlkov, nech sa stanú silnými a zdravými. Pochop svoju prirodzenosť priznaním a uvoľnením tvojich oboch stránok, následnou prácou na nich a staň sa skutočným vlkom!
Takže, resumé mojej verzie príbehu znie:
Narodil si sa s dvomi vlkmi vo vnútri, ktorí medzi sebou bojujú.
Jeden je mier, láska, nádej, pokoj, skromnosť, milota, empatia,láskavosť,štedrosť,pravda,súcit a viera.
Druhý preferuje hnev,závisť,bolesť,ľútosť,chamtivosť,aroganciu,sebaľútosť,vinu,odmietanie,menejcennosť,klamstvá,falošnú pýchu, nadradenosť a ego.
Ktorý vyhráva? Ani jeden. Obaja vlci sú tvojou súčasťou, a ty ju nemôžeš zničiť. Ale či budú pokračovať v bitke medzi sebou, alebo sa naučia spolu loviť,žiť. a stanú sa svorkou, to spočíva na tebe-či v prvom rade pochopíš prečo vlastne zápasia.
Yuyka