Sebavedomie (byť si vedomý seba a svojich činov)
Mnoho ľudí sa domnieva že, slovo sebavedomý je synonymum pre egoizmus alebo namyslenosť. Nie je to však tak, slovo sebavedomý znamená že sme si vedomí sami seba a činov ktoré vykonávame a robíme.
Celý život máme v sebe obrovské množstvo programov, ktoré zapneme vždy pri nejakej krízovej situácii a robíme zo seba obeť celej tejto situácie. Pri tom chyby sú ľudské, a neexistuje niečo také ako správne alebo nesprávne rozhodnutie ale jednoducho sa veci a situácie dejú. Preto si musíme uvedomiť, že ako konať v danej situácii a to je práve sebavedomie.
Keď nie je človek sebavedomý nevidí odkiaľ problém pramení, a nevidí ani plusy ani mínusy, jednoducho si nie je plne vedomý situácie ktorá sa stala. Nesebavedomie prináša slepotu, v ktorej akoby sa brodíme tmou a nevieme, kadiaľ sa vydať. Ani nevieme že čoho sa chytiť. Preto by si takýto človek mal viac uvedomovať sám seba a svoje konanie, lebo vďaka tomu by sa viac nestával obeťou alebo by nemanipuloval druhými ľuďmi.
Pri ďalšej chybe, nesprávnom rozhodnuti alebo situácii sa sami seba môžeme opýtať. Chcem sa opäť, kúpať vo svojej vine a robiť zo seba obeť (ľutovať sa)? Alebo vezmem uvedomenie o chybe ako bod pre zmenu a celú drámu okolo seba nechám plávať? Preto je sebavedomie jeden z najdôležitejších krokov, ako pristupovať k životu. Tým že sa naučíme vedome vnímať našu realitu vieme sa zbaviť svojich programov a byť tak aj viac prebudení…
Takýchto situácií, kde si môžeme byť vedomí samých seba je vážne veľa. Neskôr keď začneme pracovať so svojím sebavedomím môžeme ľahšie pochopiť prečo niektoré chyby robíme, a prečo sa rozhodujeme tak ako sa rozhodujeme.
Vďaka nemu môžeme aj ľahšie skladať skladačku seba samých a byť tak viac v pohode aj napríklad v stresujúcich situáciách. Lebo akákoľvek situácia sa vyskytne vieme ju v takomto prípade riešiť tu a teraz. A tiež v takýchto situáciach miesto sebaľutovania môže prísť skôr uvedomenie, a väčšia chuť do budúcna danú situáciu zmeniť.
Aby sme však vedeli byť v stave sebauvedomenia, musíme sa sami seba neustále pýtať :
“Uvedomujem si práve sám seba? (svoje myšlienky, telo, pocity, potreby, programy) Ako pravdivo chcem seba a svoju realitu vidieť? Ako veľmi chcem na svojej realite niečo zmeniť? “
Je však správne mať zdravé sebavedomie. Arogantní ľudia nie sú sebavedomí pretože vnímajú iba seba a nie realitu okolo seba. Ale nie je ani správne byť tým človekom ktorý sa krčí v kúte a bojí sa akýmkoľvek spôsobom prejaviť. Keď však pestujeme zdravé sebavedomie,oslabujeme tým oba programy, lebo sa tým stávame zodpovedný za svoje činy a uvedomujeme si svoje chyby.
Kamila „Karma“ Čajomila