[facebook]

„Cesta tisícich míľ musí začať jediným krokom. Dobrý cestovateľ nemá fixné plány, a nie je závislý na presnej dobe, kedy dorazí do cieľa.“
~Lao-Tzu

 

Je ťažké nájsť niečo prirovnateľné k pocitu prebudiť sa na neznámom mieste, a jedinou vecou na pláne-objavovaním nových miest, pocitov, ľudí, vôní, chutí.. Je to zároveň osviežujúce, ale aj vyvádzajúce z rovnováhy. Môže to byť v blízkosti, ale aj na opačnej pologuli. Skúsenosť prvá či tisíca.
Ale ten kúsoček neistoty, obávaný aspekt je práve to, čo to robí tak nákazlivé a príťažlivé.

 

Dobrodružné duše sú vždy omámené nezmapovaným prostredím. Sú  nabudené „wanderlust„-om (často používané v angličtine- túlavosť, alebo záľuba v cestovaní) a nepretržitou túžbou objavovať neznáme chodníčky.
Tí, čo vycestujú sami majú práve tieto charakteristiky, a navyše, dokážu na vlastnú päsť vnímať a oceniť hodnotu Zeme a celého jej dynamizmu.
My každý sme prakticky obyvateľom tohto sveta, a cestovanie osamote je toho definitívne potvrdenie. Keď cestuješ sám, nepatríš nikomu, a každému zároveň (:D). Cestovanie s ostatnými, či už sú to priatelia alebo rodina poskytuje jednoznačne veľkú radosť,zmysel a zdieľanie zážitkov, ale je to zároveň omnoho viac predvídateľné.

Pri cestách osamote človek spoznáva sám seba a popritom sa naučí vnímať úplne inak nielen okolie, ale aj samého seba. Ak chce byť sám, súkromie môže kedykoľvek mať bez prispôsobovania inému, ale zároveň aj tak nikdy nie je sám. Samozrejme priateľskosť a otvorenosť ľudí závisí najmä od toho kde sa nachádza a pohybuje (je viac pravdepodobne že si nájde svorku v juhovýchodnej Ázii, ako niekde na severe Európy),ale aj tak verím tomu, že zákon príťažlivosť pracuje nepretržite, a vrana k vrane sadá, takže svoj „wolfpack“objaví aj v tej najzabudnutejšej uličke !☺

Pri „sólo“ cestovaní sa naučíš omnoho rýchlejšie “ ísť s flowom“, resp. zvažovať a reagovať okamžite na pozitívne synchronicity, ktoré sa ti práve prihodia. Práve táto schopnosť je ako mnohé iné životodarná úspechu,prežitiu, a šťastiu nielen pri cestovaní, ale aj všeobecne v živote. Naučiť sa cyklom- kedy vybehnúť zo skrýše a reagovať, a kedy zostať v strehu a čakať.

Vskutku, cestovanie sólo je ešte stále nedocenené. Najmä na Slovensku, kde sa ľudia často a veľmi radi spoliehajú na iných, a pohodlie. Boja sa vykročiť z pohodlnej zóny. Toto nie je kritika, ale hodnotenie, ktoré sa dá nadobudnúť dlhodobým pozorovaním a porovnávaním s inými časťami zemegule. I keď ľudia vycestujú do exotických, resp. dobrodružných krajín, radšej sa často spoľahnú na „bezpečie“ a pohodlie cestovných kancelárii, ktoré to celé vybavia za nich. A ak aj vyrazia „na vlastnú päsť“, strach a obavy zo všetkých možných vecí, ktoré by sa mohli počas cesty vyskytnúť ich ochromia ešte pred začiatkom.

 

Samozrejme, oddych v hoteli je často na nezaplatenie, a to najmä pre ľudí, ktorí nemajú čas cestovať na dlhšiu dobu a potrebujú si oddýchnuť z dôsledku vyťaženosti v práci. Ale je veľa ľudí, ktorí by si to mohli dovoliť aj časovo alebo finančne ( na vrecká backpackovanie až tak náročné nie je, ak je človek flexibilný, a pokiaľ najmä pátra a chce), ale nejdú do toho. Prípadne radšej pár nocí prepijú, alebo si kúpia a ďalšiu nepodstatnú vec s chvíľkovou satisfakciou,začo by už mohli mať päť leteniek. Samozrejme, každý človek ma jedinečný náhľad na svet, a to čo stačí jednému ku šťastiu, nemusí druhému.

 

Ale vo mne stále vŕta otázka, prečo nezažiť a nevidieť tieto krásy sveta, pokiaľ na to je možnosť ? Prečo nespoznať úžasných ľudí, s podobným mindsetom ( nadstavením mysle,názormi)ako máte vy? Ktorých je mimochodom neúrekom, len treba dôverovať vyššej energii (použila som toto slovo, vy si to nazvite Bohom, či zákonom príťažlivosti), že sa vám pripletú do Vašej spoločnosti v správnom čase a mieste. Mne sa to totiž stalo, a rôznymi prepojeniami na základe týchto sa otvorili nové možnosti. Nakoniec, nikdy neviete koho stretnete!

 

Sólo cestovanie pestuje rozšírenie obzorov mysle

Sólo cestovanie ti umožňuje udávať tempo tvojej cesty. Robíš si vlastné, kreatívne plány a diktuješ si svoj vlastný rozvrh.
Ale keďže nemáš  nikoho, kto by ti kryl chrbát, si teda aj zodpovedný za svoje vlastné bezpečie. Následne sa tvoje inštinkty a intuícia stanú tvojim priateľom a vodcom.

Keď sa odvážiš za neznámom na vlastnú päsť, poháňa to tvoje zmysly do úplne iného stavu. Ľudia nie sú nikdy vnímavejší a bystrejší, ako keď sú ponorení do neprebádaného- je to mechanizmus prežitia.
A tak, cez sólo cestovanie absorbuješ a postrehneš omnoho viac ako pri cestovaní s istotou a večnou spoločnosťou po boku. Vytušuješ, cítiš a učíš sa viac ako by si kedy mohol očakávať.
Individuálne cesty pomáhajú zbaviť sa naivity o svete, rozšíriť perspektívu a zároveň si byť vedomí našej zraniteľnosti a „malosti“.

„Cieľ nie je ani tak miesto, ale skôr pozeranie sa na veci a svet novými očami“

–> Jednoducho povedané, samostatné cestovanie nás obohacuje múdrosťou, lebo si uvoľňujeme našu limitovanosť nazbieranú od malého nepopísaného dieťaťa,a objavujeme vnútorné i vonkajšie objavy.

Sólo cestovanie redukuje stres a pozdvihuje úroveň vedomia

Fakty. Nepochybne na cestách osamote budú aj momenty keď sa budeš cítiť extrémne osamelo, dokonca aj keď si kompletene obklopený ľuďmi, osamelosť sa môže priplížiť -najmä ak si na mieste kde nikto nehovorí tvojim rodným jazykom, a komunikácia je náročná. Ale tento zážitok ti môže pomôcť porozumieť dôležitému rozdielu medzi bytím sám a cítiť sa sám.

Byť sám fyzicky a cítiť sa osamelo vôbec nie sú tie isté veci. Osamelosť zvyšuje pocit izolácie a ochudobňuje dušu. Bytie sám na nejakú dobu, ako sa už spomenulo, posilňuje a zvyšuje náš level vedomia a chápania, a v konečnom dôsledku nás prepojuje so svetom a jeho nekonečne rozmanitými esenciami. Nikdy nie sme skutočne sami, ale často je ťažké uvedomiť si to hneď, bez odstupu času.

Ľudia sú sociálne bytosti- neprežili by sme bez prítomnosti iných ľudí.  Počas pátrania po spoločnosti avšak často schybíme pri neuvedomovaní si výhod osamelosti, resp. byť sám.

Život je plný rozptýlení, a je ťažké žiť v momente, čiže tu a teraz. Potrebujeme čas na to, aby sme si sadli, dali rande s našimi myšlienkami a všetky ich spracovali.Spätné úvahy a reflektovanie čo sme ako spravili je prospešné nášmu mentálnemu zdraviu, a ono to jednoduchšie prichádza prirodzene samo, keď sme oddelení od tých, na ktorých sme zvyknutí pravidelne.
Výskumy ukázali, že pozorovacia meditácia, alebo trénovanie intenzívneho sústredenia sa na prítomnosť, resp. okolie a moment, ktorý sa odohráva práve TU A TERAZ (ten pulzujúci život v ktorom sa stále niečo deje), dokáže znižovať stres,nepokoj a úzkosť veľmi výrazne, tak isto ako aj znižuje zradný kortizol, stresový hormón. Nie je to niečo len na praktickej rovine, ale aj biologickej a metafyzickej. Psychická pohoda ovplyvňuje fyzické zdravie, ale to je už pre nás stará známa debata. Pravdepodobne…
Zvýšená pozornosť, ktorá sprevádza tento typ ciest kombinovaná so vzrušením z nových zážitkov podvedome núti myseľ sústrediť sa na prítomnosť. A kedy inokedy sa vlastne život odohráva ? Teraz. Fyzikálne je nemožné, aby sa dial v budúcnosti alebo minulosti.
Prirodzene začneš pomaly púšťať minulosť, na ktorej si ľpel, spolu s bolesťou a opakujúcimi sa otravnými výčitkami, ktoré sú s tým často späté. A takisto príde menší strach a obavy z budúcnosti. Prináša určité oslobodenie a učí ťa oslavovať každý nádych a výdych. Na to netreba byť spirituálny guru, veľa ľudí potvrdilo, že sa to deje prirodzene.

 

Sebapoznanie vyžaduje hlboký sebaprieskum

Pravdepodobne najlepší aspekt osamelých  ciest je, že zatiaľ čo objavuješ svet, spoznávaš svoje prirodzené a hlboko pravdivé ja. Limity, ktoré si na seba kládol a nedokázal im predísť sú často vysvetlené, inšpirujúc ťa viac a viac vystúpiť z komfortnej zóny. Cestovanie s inými nás uzamkne do známej zóny, ale sólo objavovania nám nedovolia iné, ako zhlboka sa nadýchnuť a ponoriť do tých neznámych a vzrušujúcich vĺn.

Spriatelíš sa s neznámymi, ktorí sa často stanú tvojimi dobrými priateľmi, očakávajúcimi ťa na druhej strane zemegule, skúšaš jedlá a úžasné chute, ktoré si doteraz nezakúsil, počúvaš hudbu pochádzajúcu z nástrojov, ktoré celkom presne nevieš pomenovať , a začínaš vidieť svet v novom svetle. A o tom to je . Pocity. Nielen snažiť sa pomenúvať a zaradiť každý zážitok alebo pocit do obmedzených slovných spojení, ako to my ľudia, racionálne stvorenia, radi robíme.
Počas procesu sa staneš sebavedomejším jedincom, pripraveným vybehnúť do divočiny, oblečený do prirodzeného úsmevu na tvári a vášňou pre nové zážitky.

~

---

Keď cestujeme sami, tiež zistíme, že : sme malá, ale zároveň veľmi dôležitá častica, prepojená s týmto jasným, dynamickým a úžasným svetom, dokonalým vo svojich nedokonalostiach. Nič nie je zdravšie pre ego ako uvedomiť si, že nie sme stred vesmíru, ale stále sme s ním prepojení.☺
Táto sebaobjavná cesta pomáha „oslavovať“ prirodzenosť sveta a jeho obyvateľov, a starať sa trošku viac o blahobyt iných ľudí, takisto ako zdravie celej planéty. Hlbší náhľad, empatia a väčšia štedrosť, to sú jedny z vlastností, ktoré sa môžu začať prebúdzať. Oslavovať nepoznané, a najmä- stať sa čoraz viac a viac prispôsobivý jedinému trvalému javu v živote: ZMENE. Nájdeš v podstate odpovede na otázky, o ktorých si si ani neuvedomil že si sa ich pýtal, zažiješ dobrodružstvá a synchronicity, ktoré si nikdy nevnímal a určite porastieš osobne v nemerateľných veľkostiach.
Cestovať sám znamená schválne sa vytratiť, aby si sa následne mohol nájsť ♥

 

Yuyka

[facebook]