Ako súvisia alergie s našimi emóciami a prijatím

Maso a čokolády.
Píšem subjektívnú skúsenosť,ako alergička.


Alergia súvisí s neprijatím reality,neprijatím toho v čom sme. Je to prosté.


V prípade nízkovibračnej stravy,rôznych jedov,a všeličoho chutného,čo máme naservírované v jedlách som spozorovala,ako krásne to za nás myslí.


Porovnala som si na sebe mesačnú analýzu kedy som konzumovala tieto potraviny:
ľanové semená,orechy,vajcia,ryža,musli,olej,šošovica,cuketa,kurkuma,koreniny,soľ,deci mlieka,niektoré vegánské produkty.


A následne:
Maso,pizza,sladkosti,fastfood,domáce paštéty z kačice a husy, chlieb, donášky jedál a podobne.
Napíšem vám skúsenost ,ktorá je síce subjektívna,ale tak či onak, maso stláča vibrácie nadol, a prísady v konvenčných mainstream potravinách taktiež.

Môžeš si ich samozrejme spinovať a navibrovávať.Ale povedzme si na rovinu, môjmu egu sa to neustále robiť nechce ,a toto bol vyslovene pokus,aby som vám mohla o tom povedať viac. Ako vidíte som k vám úprímná,nemám problém spomenúť aj to ego,s ktorým sme tu a máme sa sním skamarátiť.

Postupne ho začať ovládať,ale ak má potrebu ego napr zadať nechce sa mi stále spinovať potravu,tak je dobré to do tej chvíle dokým bude potrebné poslúchnuť.Prečo? Budete to robiť nasilu a ego by si vypýtalo svoju daň. Nasilu veci kľudne robte,nie som záchranca,ale potom sa nečudujte. Je lepšie byť s egom kamarát,ako mu podkurovať 🙂 Všetko to chce trpezlivosť a ego skrotne a bude len pokorne prežívať.


No a aký bol teda rozdiel medzi týmito dvoma mesiacmi? Bol veľký. Ale chcem podotknúť,že som sa naučila v oboch mesiacoch tak či onak veľa materiálu. Je úžasné učenie,ked musíš každý deň bojovať so sebou. Bojovať so sebou v zmysle slova,vlastnej uvedomelosti o tom,že ty si vedomie ,duša,sveteľná bytosť,proste čo len chceš, a zároveň je v tebe starý dvojník,ktorého oživujú jedy a prísady v potravinách a zapínajú staré programy, skrz črevné parazity,ktoré sú v oblasti najvnútorného dieťaťa-(3 čakra) a sebadôvera,sebaláska,odpúšťanie -(2 čakra),ale určite aj prijatie a uzemnenie(1 čakra).

Takže… mesiac na strave ,ktorá v celku ako koncept obsahovala o mnoho jedov,v skratke.
Agresivita,zlosť,nenávisť,neodpúšťanie,egotripy na rôzne spôsoby = takmer úplne nič. Samozrejme,že na tom už niekoľký čas pracujem,ale počas mesiaca,kde bolo papanie bez jedov,to všetko bolo o mnoho ľahšie.Vedela som efektívnejšie zbierať plody svojej práce. Vibrácie z meditácií boli v zásade iné.Vnútorné dieťa spokojnejšie. Nehovoriac aj o fyzickej energie v zásade o mnoho vačšia. Staré vzorce neobťažovali takmer vôbec. Ak tak nedoriešené témy, ale prednosti môjho dvojníka sa skrátka nespúšťali.


Naopak… ked sa zmenila strava a išiel čas, tak veci,na ktorých som pracovala sa začali ozývať. Agresivita,nenávisť,zlosť. To aj napriek tomu,že vrchné čakry, u mna nie sú témou -(nenávisť sa vylučuje s otvorenou čakrou srdca,ktorú mám už trošku spracovanú, a napriek tomu som to mala naservírované). Témou sú 1,2,3. Napriek tomu,že mám v sebe už zadanú pokoru voči iným bytostiam,a iným účeniam a iným pojatiam cesty, sa dokázala zapnúť znenazdajky nenávisť voči elementu,ktorý nemal prejdené to čo ja.


Otrávenosť a odutosť od rána -( hlavne v dňoch kedy sa jedlo mäso, ak to bola strava bez mäsa povedzme,že to ešte šlo ,ak to boli len sladkosti a iné mainstream veci). Celý čas som o tomto samozrejme vedela,že to nie je skutočnosť. Ale boj zo sebou samou nebol už len v nedoriešených témach,ale zrazu sa mi krásne ukázalo moje staré ponímanie života,ked som nevedela,že mám dvojča.


Mäso v prvom rade dokázalo aj to,že meditácie ,zdaleka neboli tak kvalitné. Dokázala som sa sústrediť ,aj pracovať na sebe. Ale stálo ma mnoho energie to okolo toho, starať sa o x emocií,ktoré vznikali na základe skonzumovaného mäsa. Ako vravím,ak išlo len o sladkosti ,dalo sa to viac menej prežívať o mnoho kvalitnejšie,aj také dni boli.


Teraz to hlavné… čo ti chcem týmto povedať.
Uvedomila som si,že všetko od agresivity až po hnev,prežívanie bežných ľudských emocií súvisí s jedlom. A to doslova pretože,vidím ten zásadný rozdieľ. Vyznieva otázka. čo ak sú ľudské emocie ako koncept tvorený len čisto jedlom?
Pretože, predstavme si napríklad zlatý vek,ktorý je opisovaný v desiatkach kultúrach. Myslím saturnov zlatý vek,ktorý opisuje napr David Talbot. Na poliach nerástla úroda,nemusela. Prana pre každého atd… skrátka žiadna strava=žiadny proces trávenia.


Čo ak len tieto jedlá,ktoré jeme-(ak aj máme čistú stravu,sú tam postreky,a pôda tiež nie je najčistejšia,aj ked sa niektorí snažia) ,spôsobujú tvorbu emócií?


Pretože,akonáhle nejem mäso a mám stopku,nemám tie emocie,ktoré som mala počas jeho konzumácie.Mäso je okrem iného energiou. Ako by sme skonzumovali emocie daného zvieraťa,na základe toho, v akom stave bolo. Aj ked ho zabiješ puškou,neznamená to o nič menej než ho chovať a poraziť ho. Stále je to smrť. Smrť,aby si sa ty nakrmil. Nakrmil si sa čím? Smrťou. A v akom stave bolo to zviera ,ktoré si zabil? V emočnom. To,že ty to nevidíš,necítiš,neznamená nič.


Čo ak práve skonzumovaná smrť + ečka a iné bordely v jedlách tvoria to ,čo my nazývame povahou,charakterom,emociami,náladami? Nie,že čo ak,oni to naozaj tvoria. Tvoria náš zbytkový obraz v Matrixe,s ktorým sa stotožňujeme.


Tento pokus som robila už aj predtým, nie účelovo,ale ked si to zrovnám z dnešným ,tak to bolo stále to isté.
Mäso,iné blbosti= emocie,nálady,agresivita,staré črty ,nezmyselné reakcie, bezvýznamnosť života. Narušované vnútorné ticho, ťažké sústrediť sa.


Bez masa = plný podnetnej energie ,krásne vibrácie a škoda reči, proste bez mäsa to bolo slobodné a tiché. Vnútorné ticho,pozornosť.
Bez mäsa a zo sladkostami= Troška boja zo sebou,ale o mnoho vačší pokoj ako pri mase. Nedá sa porovnať.

Sme vo svete,kde to čím sa nazývame my,tvorí potrava. Len si skús predstaviť čo bude,ked sa zmení koncept prijatia energie ,že prana bude automatická pre teba,pre mň a a pre každého. Ten kto si je vedomý toho čo vravím vie,že všetky putá v tomto stave bude možné zhadzovať rýchlosťou svetla. Nebude brániť nič.
Z jedla sa tvorí naša digitálna kopia. Minimálne tomu jedlo pomáha až príliš moc.


Prídu časy,ked jesť nebudeme musieť. Momentálne ja natom naše prežívanie vo vačšine postavené a ja sa tomu nebránim. Toto všetko je učenie. Ak by som to nevedela,musela by som si to zažiť.
🙂
A podme si dať pečenú kačku a lokše, k tomu punčový rez. Haha.

Mirka Kriklunská

Zdieľaj ďaľej :)

Author:

Cestovateľ, pravdohľadač, warrior, dancer, tu a teraz,umelec a začínajúci fotograf pokúšajúci sa byť všade a zároveň postupne spomaľovať a zjednodušovať, vesmír tvoriaci cez človeka na malú chvíľu. KAIZEN

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*

code