Nebolo vam niekedy divné ako sa všetci pasujeme do volákych rolí, resp. Ako sa vás tam druhí stále snažia vtesnať? Že napr. čo robíš, čo si? Stavbár, tesár, lekár, marketér, predavač, prezident? A ako sa potom človek „nevie“ zbaviť tej škatuľky?
A ako to všetko len potvdrzuje nadvládu ego mysle, nad božím vedomím, resp priamym napojením na toto vedomie, v ktorom tiež sme??
A ako sa všetci utvrdzujú v tom čo si všetky tie ego mysle povymýšľali? A ako ego stále hraje tú hru a presviedča nás o tejto „realite“, že všetko je ok?
Alebo ako vám aj dajú meno a „občiansky“ „preukaz“..? Ako sa vás „snažia“ niekam zaradiť? Lebo to tak má „byť“? A robia to len ďaľšie ego mysle..
Stále viac sa mi potvrdzuje na mojich pocitoch a prežitkoch, že sú dve veci, je ego mysel a je vedomie spojené so zdrojom/stvoriteľom. A je len na nás čo si vyberieme z toho.. To je tá slobodná voľba!
A keď sa pozriete okolo seba, ako ľudia žijú, aké systémy tú fungujú, tak je jasne, že väčšina si zvolila ego myseľ za svojho poradcu..
A bojovať s ňou je nezmysel, to tiež priamo vidíte keď sa dve alebo viac ego myslí rozpráva resp. háda o niečom. V tom momente už sú dané osoby ňou pohltené a „nevidia“ to.
Dosť to pasuje na ten výrok „odpusť im bože nevedia „nevidia“ čo činia..“
Mám ten pocit už roky, že najväčšia výzva je práve najprv si všimnúť čo mi spôsobuje ego myseľ, a potom keď to už vidím vnímam, tak ju dokázať odpájať a pripájať sa na „svoje“ vedomie, čiže vedomé napojenie na zdroj. Samozrejme, že to je cesta..
